32 veľkých zmien v likvidácií SVB prijaté zákonom č. 390/2019 Z. z. (2. časť – zmeny 11 až 32)

Celkovo možno likvidáciu obchodných spoločností považovať za jednoduchší proces ako ich konkurz. Môžu sa objaviť aj majetné spoločnosti, ale to je skôr výnimkou a určite aj želaním určeného likvidátora, nakoľko je možné čo speňažovať. To isté platí aj o likvidácii spoločenstiev vlastníkov. V drvivej väčšinou pôjde len o formálny proces „naplnený“ úkonmi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii. Oddelená účtovná evidencia majetku patriaceho výslovne len pod IČO spoločenstva vlastníkov bude v každom prípade pre mňa príjemným prekvapením. Keďže sa tak v praxi nedeje a likvidátori sú zameraní prednostne na likvidáciu obchodných spoločností, bude ďalšou komplikáciou správna optika na špecifické postavenie a režim spoločenstva vlastníkov. Aj keď po procesnej stránke nie je likvidácia SVB až tak komplikovaná ako likvidácia obchodných spoločností, možno ju z pohľadu postavenia SVB ako „umelej“ právnickej osoby vzniknutej podľa BytZ niekedy po právnej stránke za komplikovanejšiu. Odporúčam preto venovať zvýšenú pozornosť osobe, ktorú si vlastníci vyberú ako likvidátora svojho SVB, tá téma však bude predmetom až tretej časti celkovej série článkov o likvidácii SVB.

V tejto druhej časti rozoberiem ďalšie zmeny predstavujúce zmeny prijaté zákonom č. 390/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. októbra 2020. Konkrétne ide o zmeny 11 až 32.

11. Funkcie a úlohy likvidátora jasne vymedzuje § 75b ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „likvidátor robí v mene SVB len úkony smerujúce k likvidácii SVB. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za SVB pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov“. V prípade, ak je však likvidátor ustanovený súdom, má pri zisťovaní majetku SVB rovnaké oprávnenia ako správca konkurznej podstaty pri zisťovaní majetku úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzoch a reštrukturalizácií. Inak ustanovený likvidátor by teda takého právomoci nemal mať, avšak vzhľadom na vymedzenie jeho práv a povinností po prijatí novely č. 190/2019 Z. z. je možné dosiahnuť účel likvidácie aj bez takéhoto priameho vymedzenia postavenia.

12. Ustanovenie likvidátora bez zbytočného odkladu má oporu aj v ďalšom novom ustanovení, ktorým je § 75c Obchodného zákonníka, nakoľko mu v zmysle tohto ustanovenia vyplýva povinnosť „bezodkladne po vstupe SVB do likvidácie oznámiť vstup SVB do likvidácie všetkým známym veriteľom a zverejní oznámenie o tom, že SVB vstúpilo do likvidácie, a výzvu, aby veritelia SVB a iné osoby a orgány, ktoré sú tým dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky a iné práva. Súd môže likvidátorovi uložiť, aby výzvu podľa prvej vety zopakoval, a to najmä pri zmene likvidátora“. Takéto oznámenie sa realizuje v Obchodnom vestníku vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Oznámenie plní informačnú funkciu, Obchodný vestník je totiž sledovaný každým, komu nie je zmena právneho postavenia svojich veriteľov ľahostajná. Ide o tzv. konvokáciu veriteľov. Tento inštitút je potrebný z dôvodu, že vo viacerých prípadoch nebude mať likvidátor dostatok iných nástrojov na posúdenie majetku SVB, napr. z dôvodu nekompletného účtovníctva. Upravuje sa tiež možnosť súdu nariadiť opakovanie výzvy, keďže nie je možné vylúčiť zlyhanie likvidátora.

13. S predchádzajúcim bodom súvisí aj nový inštitút prihlasovania pohľadávok upravený v 75d Obchodného zákonníka. V zmysle ods. 1 „majú veritelia právo svoje pohľadávky a iné práva prihlásiť do likvidácie prihláškou, a to bez ohľadu na ich splatnosť“. Prihlásenie je však z povahy veci len fakultatívne a SVB sa prípadným opomenutím veriteľa nezbavuje povinnosti plniť všetky záväzky. Hlbším pohľadom na vec v kontexte výkonu správy bytových domov je však toto ustanovenie bez významu, nakoľko síce SVB po právnej a formálnej stránke smeruje k zániku, kontinuita právnych vzťahov však ostáva zachovaná a nie je možné napr. ukončiť prebiehajúcu exekúciu v prospech SVB len preto, že došlo k zániku SVB. Exekúcia bude prebiehať naďalej v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov zastúpených správcom, aj to je podstata a zmysel konania v mene a na účet samotných vlastníkov. Podporuje to aj samotná povinnosť likvidátora podľa 7d ods. 5 BytZ, v zmysle ktorého je „je povinný zostatok fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia previesť do 30 dní od zápisu zrušenia spoločenstva v registri na správcu určeného v rozhodnutí zhromaždenia“. Odhliadneme teraz od ďalšej nedokonalosti textu zákona a pochopíme jeho význam správne, teda tak, že nepôjde o účet správcu, ale o účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

14. V prípade uplatnenia pohľadávky veriteľom je potrebné doručiť prihlášku do likvidácie na adresu nehnuteľnosti určenú likvidátorom v oznámení o vstupe do likvidácie. Adresa musí byť uvedená likvidátorom tak, aby sa nachádzala na území Slovenskej republiky (čo sa paradoxne nevyžaduje pri sídle SVB), a umožňovala doručovanie bez prieťahov. Adresou na doručovanie prihlášok do likvidácie sa spravidla rozumie bydlisko likvidátora fyzickej osoby, adresa kancelárie správcu konkurznej podstaty uvedená v zozname správcov vedenom podľa osobitného zákona alebo sídlo SVB (§ 75d ods. 2 Obchodného zákonníka).

15. Prihlásené pohľadávky likvidátor priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok. Zoznam pohľadávok je ďalším novým inštitútom v procese likvidácie SVB. Zaujímavosťou je však povinnosť likvidátora vyhotoviť základný zoznam prihlásených pohľadávok SVB ku dňu uplynutia 45 dní od zverejnenia oznámenia vstupu SVB do likvidácie, teda odo dňa zverejnenia tejto informácie v registri spoločenstiev. Môže ísť až o lehotu 60 dní vzhľadom na ustanovenie § 7 ods. 5 BytZ, v zmysle ktorého „správny orgán vykoná zápis do registra do 15 dní od začatia konania, alebo ak ide o zmenu formy správy, nasledujúci deň po skončení platnosti zmluvy o výkone správy“. Zároveň platí, že do uplynutia 30 dní od vyhotovenia zoznamu prihlásených pohľadávok ho likvidátor uloží do zbierky listín. Nakoľko zbierka listín je súčasťou Obchodného registra vedeného príslušnými súdmi a nie Okresnými úradmi, zakladajú sa zákonom požadované listiny a dokumenty pri likvidácii SVB do registra Okresného úradu. Podľa tohto ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 75e) sa vyhotovuje základný zoznam pohľadávok. Nikde sa však neuvádza aj iný ako len základný zoznam pohľadávok, preto by bolo opäť vhodnejšie operovať presnou a nie zbytočne mätúcou úpravou. Nesplnenie takejto povinnosti bude typicky dôvodom na odvolanie likvidátora.

16. Zostavenie účtovnej závierky nie je novinkou v procese likvidácie SVB. Novinkou je ale legislatívno-technická úprava v podobe povinnosti likvidátora zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku (§ 75f Obchodného zákonníka). A rovnako je dôležité presné určenie dátumu, ku ktorému má byť zostavená, a to podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie.

17. Okrem základného zoznamu pohľadávok zostavuje likvidátor aj základný zoznam majetku SVB, čo je ďalšou novou povinnosťou po prijatí novely 390/2019 Z. z.. V rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok podľa § 75e je likvidátor povinný uložiť základný zoznam majetku spoločnosti a do registratúry Okresného úradu. Na rozdiel od základného zoznamu pohľadávok má základný zoznam majetku SVB náležitosti, ktoré ustanovuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii v prílohe č. 1.

Otázkou však je, komu patrí prípadný majetok SVB. Či ide o majetok vlastníkov bytov a nebytových priestorov vzhľadom na to, že SVB je umelou právnickou osobou, alebo ide o majetok účtovne evidovaný. Analýza tejto otázky je predmetom odborných diskusií a v tomto momente by som len kus naštrbil úvahy otázkou „Čo s luxusným automobilom, ktorý daroval spoločenstvu zosnulý vlastník v závete?“

18. Nezmyselnosťou vo vzťahu k SVB je vyhlásenie konkurzu. Ak v zmysle §7b ods. 4 BytZ platí, že „spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve a že je spoločenstvo povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke, ktorého majiteľom sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome“, môže však nadobúdať majetok až na výnimky uvedené v § 7b ods. 1 BytZ, tak de facto nie je možné, aby bol na majetok SVB vyhlásený konkurz. 

19. Základnou úlohou likvidátora je priebežné uspokojovanie pohľadávok veriteľov. Nielen tých, ktorí svoje pohľadávky prihlásili prihláškou, ale všetkých známych veriteľov, o ktorých sa mohol dozvedieť aj inak, napr. z vedeného účtovníctva. Platí pravidlo, že aj nároky veriteľov je potrebné rozlišovať a nárok na vrátenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora uspokojiť v nadradenom postavení oproti iným nárokom a nároky „spriaznených veriteľov“ SVB v podriadenom postavení oproti iným nárokom veriteľov. Pohľadávky, ktoré by sa v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti uspokojovali v poradí ako podriadené, uspokojí až po uspokojení iných pohľadávok (§ 75i ods. 1 Obchodného zákonníka). Ide o komplikovanejší inštitút konkurzného práva, ktorý v tomto prípade nie je potrebné hlbšie rozoberať. Ak známy veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku do likvidácie a pohľadávku nie je možné splniť inak, uloží likvidátor peňažné plnenie na trovy veriteľa do úschovy u notára podľa osobitného zákona. Rovnako postupuje, ak veriteľ odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie záväzku.

20. Vzhľadom na to, že ide o preddavok na likvidáciu, nárok na vrátenie preddavku má likvidátor až po jej ukončení. Celý priebeh likvidácie je hradený z vlastných zdrojov likvidátora, prípadne na základe v zmluve dohodnutých podmienok. Likvidátor je týmto spôsobom motivovaný speňažovať majetok, čo však v prípade SVB predstavuje značnú prekážku. Zákon platí a v zmysle § 75j ods. 7 Obchodného zákonníka „vydá notár hodnotu preddavku na likvidáciu v prospech likvidátora, ktorý bol po uplynutí 30 dní od výmazu SVB z registra ako posledný zapísaný likvidátor tohto SVB v registri“.

21. Aktuálne je podľa filtra registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov približne 240 spoločenstiev v likvidácií, teda platí to pre tie SVB, ktoré si splnili povinnosť zapísať túto informáciu v registri SVB. V mnohých z nich prebieha likvidácia niekoľko rokov a to rozhodne nie je žiadúci stav. V zmysle novej právnej úpravy sa skončenie likvidácie riadi § 75j Obchodného zákonníka. Likvidácia nemôže trvať menej ako 6 mesiacov. Ku dňu jej skončenia, najskôr však šesť mesiacov po oznámení o vstupe SVB do likvidácie je likvidátor povinný

1. zostaviť účtovnú závierku,
2. zostaviť konečnú správu o priebehu likvidácie,
3. zostaviť návrh na rozdelenie likvidačného zostatku medzi tých, ktorí majú právo na likvidačný zostatok. 

22. Oznámenie o zostavení účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku (oznámenie o skončení likvidácie) likvidátor bezodkladne zverejní. Moment skončenia likvidácie v zásade určuje likvidátor a odvíja sa od uspokojenia nárokov veriteľov. Zákon by však mal brániť konaniu, ktoré by mohlo spôsobiť zrýchlenie celého procesu tak, aby boli poškodení veritelia. Preto sa na začatie procesu skončenia likvidácie stanovuje minimálna lehota šiestich mesiacov od konvokácie. Oznámenie sa realizuje prostredníctvom Obchodného vestníka vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. V zmysle § 75j ods. 2 sa však lehota predlžuje o ďalších šesť mesiacov, ak likvidátor zistí, že má SVB ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie daňový nedoplatok, alebo ak sa u neho vykonáva daňová kontrola.

23. Zverejňuje sa len oznámenie o zostavení týchto dokumentov, vlastníci však majú právo do nich nahliadnuť, a to nielen v zmysle § 9 ods. 5 BytZ, ale aj podľa § 75j ods. 3 Obchodného zákonníka.

24. Od momentu zverejnenia oznámenia o skončení likvidácie sú vlastníci povinní do 60 dní schváliť účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Ak tak do 60 dní po zverejnení oznámenia neurobia, považujú sa dokumenty márnym uplynutím tejto lehoty za schválené. Inštitút tejto fikcie je príjemným prekvapením oproti starej úprave, nakoľko podľa doteraz platnej úpravy požadovali Okresné úrady rozhodnutie vlastníkov o schválení dokumentov, no na otázku, čo sa ak ich vlastníci neschvália, už odpoveď podaná nebola. Aj to jeden z dôvodov, prečo dnes máme niekoľko rokov staré likvidácie. Naštastie sa táto anomália stala 1. októbra 2020 minulosťou.

25. O tom, že bola účtovná závierka, konečná správa o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku vlastníkmi schválené, je likvidátor opäť povinný informovať zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku. Likvidačný zostatok je zároveň povinný bezodkladne poukázať tým, ktorým naň vzniklo právo, bez ohľadu na prihlásenie pohľadávky.

26. Cieľom likvidácie je okrem speňaženia pohľadávok veriteľov aj výmaz SVB z registra. K návrhu na výmaz SVB registra priloží likvidátor účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Ak malo SVB daňové nedoplatky, priloží likvidátor k návrhu na výmaz aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku alebo o ukončení daňovej kontroly. Výmazom SVB z registra zaniká SVB aj po formálnej stránke a len vo výnimočných prípadoch je možné otvoriť otázku dodatočnej likvidácie.

27. Môže nastať situácia, že sa po výmaze SVB z registra objaví majetok, ktorý nebol predmetom likvidácie. Ak sa tak stane, súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na nariadení dodatočnej likvidácie, rozhodne o nariadení dodatočnej likvidácie majetku SVB a na ten účel ustanoví likvidátora. Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku v § 75k Obchodného zákonníka upravuje postup vysporiadania majetkových práv a povinností už zaniknutej právnickej osoby. Na dodatočnú likvidáciu sa primerane použijú ustanovenia o likvidácii. Právna úprava dodatočnej likvidácie majetku sa vzťahuje na zaniknuté SVB bez ohľadu na dôvod výmazu, resp. bez ohľadu na dôvod zrušenia ako aj na skutočnosť, aký proces jej výmazu predchádzal. Dodatočne možno likvidovať majetok SVB, ktorý prešiel konkurzom, likvidáciou, či bolo vymazané bez akéhokoľvek procesu majetkového vysporiadania.

28. Okrem objavenia dodatočného majetku je druhou podmienkou dodatočnej likvidácie zloženie preddavku na likvidáciu, inak súd konanie zastaví. Z uvedeného je jasné, že nariadiť dodatočnú likvidáciu SVB môže len súd a nemôžu tak urobiť ani vlastníci, ani likvidátor. Podnet súdu však podať môžu.

29. Ak súd o nariadení dodatočnej likvidácie rozhodne, rozhodne zároveň aj o ustanovení likvidátora a uznesenie o nariadení dodatočnej likvidácie a o ustanovení likvidátora zverejní. Zápis SVB v registri sa obnovuje, a to v rozsahu údajov zapísaných do jej výmazu s doplnením údajov o nariadenej dodatočnej likvidácii a údajov o ustanovenom likvidátorovi, spoločne s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“.

30. Ďalšou fikciou je, že od obnovenia zápisu SVB do registra sa na právnickú osobu hľadí, akoby nezanikla. Nariadenie dodatočnej likvidácie nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurz. Ak však zistený ďalší majetok nepostačuje na uspokojenie veriteľov, musí byť podiel na likvidačnom zostatku, ktorý nebol prijatý dobromyseľne, vrátený.

31. V praxi sa objavujú a prípady, kedy sa po zániku právnickej osoby objaví majetok. Môže sa stať napr. z dôvodu vedených súdnych sporov, ktoré sú ukončené až po výmaze spoločnosti alebo nesprávnou lustráciou likvidátora. Sám osobne som ako správca konkurznej podstaty likvidoval dodatočne zistený majetok, ktorý pozostával zo šiestich garáží a dokonca aj vodojemu. V týchto prípadoch (a teda aj v prípadoch SVB) platí, že neuspokojené pohľadávky, prípadne iné práva voči SVB, ktoré existovali v čase zániku SVB, sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú. Počas doby, po ktorú bolo SVB vymazané z registra, premlčacia doba neplynie. Po nariadení dodatočnej likvidácie a obnovení jeho zápisu v registri platí, že premlčacia doba nie je kratšia ako jeden rok od nariadenia dodatočnej likvidácie.

32. Ďalšou dôležitou fikciou je, že ak návrh na dodatočnú likvidáciu nebol podaný do štyroch rokov od výmazu SVB z registra, uplynutím tejto lehoty majetkové hodnoty spoločenstva pripadajú do vlastníctva štátu (§ 75k ods. 8 Obchodného zákonníka). Zákonodarca síce uvádza, že má ísť o majetkové hodnoty, pôjde však v prvom rade o fyzicky existujúce (alebo aspoň materializované vo forme zápisu) veci. To však samozrejme neplatí o príspevkoch do fondu, prevádzky, údržby a opráv, ako aj o úhrad za plnenia. Tieto podliehajú špecifickému režimu podľa § 7d ods. 5 BytZ a ich zostatky likvidátor na základe rozhodnutia zhromaždenia prevedie do 30 dní od zápisu zrušenia spoločenstva v registri na správcu určeného v rozhodnutí zhromaždenia. Rozhodnutie vlastníkov na zhromaždení v tom to smere považujem za úplne zbytočné až nezmyselné. Jedine ak by zákonodarca týmto rozhodnutím myslel rozhodnutie vlastníkov o zrušení SVB. V takom prípade by bolo vhodné vetu doplniť o slová „o zrušení spoločenstva“, aby ustanovenie nebolo mätúce. Tak ako je tomu v mnohých iných prípadoch.

Záver

Celkovo možno likvidáciu obchodných spoločností považovať za jednoduchší proces ako ich konkurz. Môžu sa objaviť aj majetné spoločnosti, ale to je skôr výnimkou a určite aj želaním určeného likvidátora, nakoľko je možné čo speňažovať. To isté platí aj o likvidácii spoločenstiev vlastníkov. V drvivej väčšinou pôjde len o formálny proces „naplnený“ úkonmi podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii. Oddelená účtovná evidencia majetku patriaceho výslovne len pod IČO spoločenstva vlastníkov bude v každom prípade pre mňa príjemným prekvapením. Keďže sa tak v praxi nedeje a likvidátori sú zameraní prednostne na likvidáciu obchodných spoločností, bude ďalšou komplikáciou správna optika na špecifické postavenie a režim spoločenstva vlastníkov. Aj keď po procesnej stránke nie je likvidácia SVB až tak komplikovaná ako likvidácia obchodných spoločností, možno ju z pohľadu postavenia SVB ako „umelej“ právnickej osoby vzniknutej podľa BytZ niekedy po právnej stránke za komplikovanejšiu. Odporúčam preto venovať zvýšenú pozornosť osobe, ktorú si vlastníci vyberú ako likvidátora svojho SVB.